Záhada striebornej obálky

Sedela som na hodine no mysľou som bola ďaleko od nášho prenášajúceho, ktorý nadšene a zanietene, skôr sám pre seba nakoľko ho nikto nepočúval, prednášal o účinkoch rôznych liekov na organizmus, o samotnej príprave liekov a uvádzania na trh.
Zúfalo som sledovala ručičky na hodinách visiacich nad dverami učebne. Mala som skôr pocit, že sa so mnou zahrávajú a ako naschvál sa vlečú pomalšie ako slimák. Zahľadela som sa von oknom kde slnko práve zapadalo a nebo sa odelo nádhernými farbami. Inokedy by ma tá krása dokázala očariť no práve dnes nie. Od rána som totiž riešila jednu zložito a záhadne vyzerajúcu úlohu. V románoch a rôznych amerických filmoch sa to stáva hlavným predstaviteľkám neustále, no nikdy by som neverila, že sa to môže prihodiť aj mne. Znovu som sa načiahla za svojou taškou a vytiahla zošit , z ktorého som vytiahla striebornú obálku. Otvorila som ju a vytiahla z nej kúsok papiera na ktorom bolo úhľadne napísané:

,, Máš nežné oči a žiarivý smiech,
na moje trápenie máš v rukách liek.

Moje srdce, vtedy bije rýchlosťou blesku,
keď mám šťastný deň a ty skrížiš mi cestu.

V noci sa vkrádaš do mojich snov,
Ja túžim len po tom, môcť byť s tebou.“

,,Dobre ale kto je to P?“ preletelo mi hlavou. Nakoniec som opäť list založila a skovala do tašky s hnevom a presvedčením že sa na mne niekto dobre baví. No vo vnútri som tak zúfalo chcela vedieť čo to má všetko znamenať.
Konečne padli moje obľúbené slová, ktoré ma ihneď vtrhli späť do reality.

,,Nebuďte dlhšie ako 15 minút. Čím skôr budeme pokračovať tým skôr sa dostanete domov.“ upozorňoval nás profesor.
Okamžite som vyšla z učebne ponáhľajúc sa so svojou spolužiačkou do bufetu na kávu. Potrebovala som vzpruhu a kofeín bol v takých situáciách najlepšou voľbou. Moje nadšenie však veľmi rýchlo opadlo, keď som uzrela tú radu študentov , ktorý čakali aby svoj organizmus povzbudili niečím sladkým, slaným, alebo si jednoducho chceli dať kávu ako ja.
,,O nie to tu budem čakať do zajtra dokelu.“ zahundrala som si v duchu. A vtedy sa to stalo. Vošiel on. Chalan, ktorý sa mi hrozne páčil. Bol taký sladký, vyzeral božsky v oranžovej košeli, a nohavicami, ktoré mu pekne zvýrazňovali chutný zadok. Prvé čo ma upozornilo, že sa ocitol v mojej blízkosti bola tá lákavá vôňa, od ktorej sa mi zježili chĺpky. Počula som ako na neho volajú jeho spolužiaci, a ja som tajne dúfala, že sa postaví predo mňa aby som si mohla vychutnať ten pohľad. Na moje zdesenie sa postavil hneď za mňa a moju kamošku. Keď som začula ten jeho hlások bola som ešte nervóznejšia ako doposiaľ. Pomaly sme sa dostali na rad a keď mi pani bufetárka položila tak jasnú a ľahkú otázku čo si dám, ja som zadrela:
,,hmm nič ďakujem.“
Také fiasko, taká hanba. Majka si zatiaľ pýtala kávu a keksík a ja som zamierila k stolu a zviezla sa na stoličku tupo zízajúc na stenu. Cítila som jeho pohľad neviem prečo sa na mňa pozeral ale cítila som to.
,,Preboha to čo malo znamenať? Prečo si si nič nevypýtala?“ udivene sa spýtala keď sa konečne usadila.
,,Ja ani neviem nejako som bola mimo. Moja chyba teraz tam zaspím.“ zúfalo som odvetila.
,,Ozaj a videla si ako sa na teba ten chalan díval? Inak je to sexoš.“ zasmiala sa Majka a odpila si z kávy.
Obzrela som sa no nikde som ho už nevidela. Zosmutnela som. Túžila som ho aspoň zazrieť aby som mala na čo myslieť keď budem zase hore na prednáške. Smutná som sa vracala hore do učebne. Profák tam ešte nebol. Sadla som si na stoličku a pozrela von oknom kde už západ slnka nabral na intenzite farieb. Otvorila som notes, že si idem kresliť nezmysli a namiesto toho som tam našla striebornú obálku. Bola zalepená a naisto som vedela, že pred prestávkou tam nebola. Spolužiaci sa naďalej medzi sebou rozprávali a nikto si ma nevšímal. Hlavou sa mi preháňalo množstvo otázok bez odpovedí. Opatrne som otvorila obálku a vytiahla papier. Musela som si to prečítať 5 krát no aj tak som neverila vlastným očiam.

,,Už nemôžem dlhšie čakať. Túžim ťa vidieť a rozprávať sa s tebou dnes o pol siedmej v záhrade pri škole.“
S láskou tvoj P.
PS: znamenie červená ruža.

Cítila som ako sa mi do líc valí červeň. Nevedela som čo mám robiť.
,,Ak si zo mňa niekto robí žarty, nemienim sa nechať zosmiešňovať. Ale čo ak je to naozaj pravda a niekto ma chce vidieť???“ moje vnútro bolo úplne rozvrátene. Nakoniec som sa rozhodla, že tam pôjdem ale zostanem skovaná niekde v diaľke a pozriem sa kto to je. A ak to tam aj nikto nepríde budem schovaná čiže ma nikto neuvidí. Chválila som sa za geniálny plán. A tešila sa ako niekoho nachytám na vlastnom triku, pretože čoraz viac som bola presvedčená, že si zo mňa niekto uťahuje.

Po prednáške som sa pomaly vliekla smerom k záhradám s tým, že keď som tam dorazila skryla som sa za strom, odkiaľ som mala výhľad na celú záhradu.
,,Trištvrte na sedem “ a v celej záhrade nebol nikto.
,,Vedela som to.“ rezignovane som pokrútila hlavou a chystala sa n odchod.
Sotva som však vyliezla z úkrytu a urobila pár krokov ozval sa hlas, ktorý mi nohy prilepil k zemi a ja som nebola schopná sa ďalej pohnúť.
,,Ahoj. Konečne, už som si začínal myslieť, že odtiaľ nevídeš a budeš tam schovaná do zajtra.“
Pomaly som sa otočila a takmer to so mnou seklo. Predo mnou stál ten úžasný chalan, ktorého som už tak dlho tajne obdivovala a usmieval sa na mňa svojimi žiariacimi očami. V rukách držal červenú ružu.
,, Č-čože? Ty?“ zakoktala som sa.
,,Áno. Čakala si niekoho iného.“ Zasmial sa natiahlo ruku z ružou smerom ku mne.
,,Smiem ťa pozvať na prechádzku po záhrade?“ spýtal sa a ja som len prikývla.
Kráčajúc po jeho boku som počúvala ako sa do mňa zaľúbil, no nenabral odvahu osloviť ma priamo, ako ho napadlo pozvať ma pomocou obálok. Ani som sa nenazdala a oblohu vystriedala noc posiata hviezdami. Spolu s Patrikom sme boli zabratí do rozhovoru tak, že som to ani nepostrehla. Po dvoch hodinách vysvetľovania kto sa komu skôr páčil , či kto mal na čo odvahu mi nakoniec pozrel do očí a povedal:
,,Ani nevieš ako dlho som túžil po tomto okamihu, a teraz keď sa s tebou rozprávam a prechádzam bojím sa že to je len sen.“ Jeho oči boli plné nehy keď to vravel. Ani neviem kde sa to vo mne zobralo, prišlo to ako blesk s čistého neba. Pobozkala som ho. A keď sa naše oči opäť stretli obaja sme sa usmiali.
A takto sa skončila moja záhada striebornej obálky a začal sa príbeh lásky.

THE END

Poviedka o nevere...

Sladké pokušenie


Kým sa ostatný priatelia nechali unášať v rytme hudby, ja som sedela sama pri stole a sledovala svoje okolie. Videla som usmiate tváre ľudí, ktorý si vychutnávali večer na maximum. Očami som zablúdila na druhú stranu tanečného parketu a zazrela som Patrika s Kiarou. Hrozne im to pristalo. Tvorili okúzľujúci pár. Po všetkom, čo si vytrpeli, som uznala, že to ich vzájomný vzťah len posilnilo. Kiara Patrika zbožňovala urobila by pre neho aj nemožné a viem, že Patrik by to isté urobil pre ňu, hoci pred pár dňami ma trošku zaskočil a uvedomujem si, že som sa nezachovala tak ako som mala. Čo sa však už stalo sa neodstane a tú chybu si ponesiem so sebou celý život. Lenže ak sa nad to dokáže povzniesť on, prečo by som nemala ja? O pár mesiacov budú manželia. Keď mi to oznamovali tešila som sa ako malá. Mala som z nich hroznú radosť. Oboch som poznala už nejaký ten piatok a obaja sú mojimi veľmi dobrými priateľmi. Dívali sa na seba tak intenzívne, až som sa cítila hlúpo, že ich pozorujem. Čo má v sebe Kiara, čo mne chýbalo, aby sa na mňa tak díval? Chcela by som, aby sa na mňa díval tým spôsobom. Tak oddane, milujúco a úprimne. To ma vrátilo o pár dni spať k nášmu rozhovoru a udalostiam na ktoré som sa snažila radšej zabudnúť pre dobro všetkých:

,,Vieš čo je zvláštne?“ povedal mi raz Patrik, keď som ho prišla spolu s mojím malým synom pozrieť do reštaurácie, ktorú vlastnil.
,,Keď som Kiaru požiadal o ruku a ona súhlasila, na okamih som si na jej mieste predstavil teba.“ , hovoril opatrne akoby som sa mala nahnevať, no mňa jeho slová len šokovali.
,,Čože? To je veľmi zlý vtip.“
,,Neber to v zlom, ale otec vždy chcel, aby som sa oženil s tebou. Veľmi si ťa obľúbil. Vieš si predstaviť´ aký bol na mňa nahnevaný, keď som mu povedal, že sme sa rozišli a ostali len priatelia? Strašne sa ťa zastával. Viem, že mal rád aj Kiaru, ale teba proste miloval. No a keď som vedel, že aj ona sa chce za mňa vydať predstavil som si otca, ktorý mi bude chýbať pri tej príležitosti a spomenul som si aj na teba. Prisahám ten obraz bol taký nečakaný.“
,,Aha, a na čo si prišiel?“ žartovne som si ho doberala presvedčená, že si zo mňa len uťahuje aby reč nestála. Mával to vo zvyku, vždy vymyslel nejaké bláznovstvo. Aj to sa mi na ňom veľmi páčilo.

,,Uvedomil som si, že sa mi tá predstava páči. A v ten moment som ľutoval, že je to len výplod mojej fantázie.“
Stratila som reč. Nie, ja som bola úplne mimo. Sedela som tam stuhnutá, oči vyvalené a ústa otvorené ako teliatko. Po tých slovách, ktoré povedal, mi môj mozog odmietal fungovať. Chcela som veriť tomu, že je to len ďalší z jeho obľúbených vtipov no v jeho pohľade nebol ani len náznak humoru. Chcela som ho objať a povedať, že to bude fajn, sú to len nervy, ale nedokázala som sa ani pohnúť. Namiesto toho som na neho vyrukovala s mojou geniálnou otázkou a výrazom vyoranej myši, ktorej práve kocúr povedal, že je pre neho priveľmi dôležitá, aby ju len tak zjedol.
,,Čože? Počúvaj ak si zo mňa robíš srandu tak láskavo uber plyn.“
,,Myslím to vážne. Viky, ja asi k tebe stále niečo cítim. Niečo, o čom som nevedel, bolo to hlboko skryté, je to niečo, čo som objavil až teraz. Sedíš tu a dívaš sa mi do očí a ja viem, že by som nemal, ale som nadšený. Keď sa usmievaš, pripadám si akoby som lietal. Keď si zamyslená a od sústredenia sa ti robí na čele vráska, premýšľam čo ťa asi môže trápiť.“ povedal.
Čakala som, že každú chvíľu spustí rehot a povie:
,,Mám ťa, zase si mi na to skočila.“, ale on tam len stál tváril sa akoby od mojej odpovede záležal jeho život. Začala ma chytať panika. Od chvíle, keď mi navrhol aby sme boli priatelia vedel, že mi to ublížilo. Vyrovnávala by som sa s tým dosť dlho, keby sa nebol zjavil Ben. A bolo mi jasné, že keby nebol zomrel, Patrik by mi nikdy nepovedal nasledujúce slová.
,,Viky, zlatko, je to také neuveriteľné že ťa ľúbim?“
Okamžite som reflexívne zdvihla ruky pred seba v obrannom geste. Napadlo ma, že by som mala vziať nohy na plecia a zdrhnúť, no to nebolo možné nakoľko Michaela vo vedľajšej miestnosti zamestnávala môjho drobca. Hojdala ho v náručí a spievala mu pesničky, kým my s Patrickom sme sedeli u neho v kancelárii a rozprávali sme sa.
,,Nie, zadrž. V prvom rade, to čo si povedal je hlúposť. Ty predsa miluješ Kiaru. Budete sa brať. Nemôžeš na mňa vyletieť len tak s touto informáciou akoby si mi prial dobrú chuť. Uvedomuješ si čo hovoríš?“
,,Veľmi dobre to viem. Áno, Kiara je žena do ktorej som bol šialene zaľúbený. Preskočila medzi nami iskra a oboch nás pohltila. Bol som s ňou šťastný, do chvíle než som si uvedomil, čo cítim k tebe. Nie je správne potláčať to. Nikdy som ťa nemal opustiť. Teraz sme mohli byť spolu šťastný a Alex by bol mojím synom.“ vstal a podišiel bližšie ku mne. Jeho slová mi v hlave rezonovali a ja som bola ako v tranze, kým som si neuvedomila že predo mnou kľačí a uprene mi hľadí do očí. Nahol sa bližšie ku mne v snahe pobozkať ma. Keď mi to došlo reagovala som bez premýšľania. Nečakane som vyskočila zo stoličky a cúvala k dverám. Odrazu som z neho mala strach. Takto som ho nikdy nevidela sa správať.
,,Patrick, prosím ťa prestaň, desíš ma.“ prosila som ho. Priblížil sa ku mne a stál len pár centimetrov odo mňa uprene sa na mňa dívajúc. Niečo sa zmenilo, akoby odrazu do miestnosti vtrhol čerstvý vzduch a chcel mi niečo pošepkať. Odrazu som si jasne uvedomovala, že kúsok odo mňa stojí muž, ktorý by mal byť pre mňa zakázaný. Mala som odísť čo najrýchlejšie sa otočiť na päte a odkráčať. Ostávať s ním osamote si koledovalo o problém, ale keďže ja som vždy konala impulzívne, nič som si z toho nerobila. Na mojej tvári sa zračil šok, keď mi jeho slová konečne prenikli do mozgu a usadili sa tam a ja som pochopila čo sa mi snažil naznačiť.
,,Panebože.“ Zaúpela som a skryla som si tvár do dlaní.
,,Si v poriadku?“ spýtal sa ma pokojne a odhrnul mi vlasy z čela. Ten jeden nevinný dotyk spôsobil, že som sa cítila akoby mi vzbĺkla pokožka. Srdce mi začalo búchať ako o život a tvár mi zaliala horúčava. Musel veľmi dobre vedieť, čo so mnou robí jeho prítomnosť.
,,Prečo to robíš?“ spýtala som sa. Chcela som dodať ešte niečo viac, ale slová sa mi zasekli v krku.
,,Ľúbim ťa. Navždy budeš mojou súčasťou nech sa tomu akokoľvek budeš brániť. Stále ťa budem chcieť.“ Šepkal mi do ucha, jemne sa zubami dotkol môjho krku. Podlomili sa mi kolená a keby ma nebol zachytil asi by som spadla. Ale jeho mocné ruky tam boli a pevne ma zovreli. Pritisol si ma k sebe tak pevne, až som cítila teplé vibrácie jeho tela, ktoré ku mne vysielal. Bol vášnivý a rozhodnutý dokončiť čo začal.
,,Si neuveriteľná, dokonalá. Potrebujem ťa. Prosím dovoľ mi znovu ťa milovať.“ Šepkal naliehavým hlasom a ja som sa nemohla sústrediť. Moje protesty boli také slabé, že ich nebral ani na vedomie. Kým perami kĺzal po mojom krku a rukami ma zvieral na bokoch, premýšľala som ako to ukončiť, kým sa stane niečo, čo by sme obaja ľutovali.
,,Toto nesmieme.“ Vydýchla som, ale neznelo to presvedčivo. Celá som sa triasla, ale nebola mi zima. Vedela som, že ak to zájde ďalej už ho nedokážem zastaviť. Zhrozená som si uvedomila, že ho možno ani nechcem zastaviť. Bol ochotný dať mi to, po čo som túžila a bolo mi jedno, že raníme niečie city. Vypla som svedomie a konala čisto impulzívne. Prstami som mu vbehla do vlasov a pevne som sa k nemu pritláčala. Kým ja som ho láskala na uchu on m a opatrne položil na stolík vo svojej pracovni. Jednou rukou ma hladil po chrbte a druhú som pocítila na svojom stehne. Bez premýšľania som mu rozpínala gombíky na košeli a pohladila ho po nahej hrudi. Dvoma prstami zdvihol moju bradu a díval sa mi do očí. Spaľoval ma, akoby mi chcel tým pohľadom preniknúť až na dno moje duše. Potom mi nežne prešiel prstom po lícnej kosti a perách a sklonil sa ku ne. Jeho bozk, ktorý bol nežný a čistý sa pomaly prehlboval a stával sa čoraz vášnivejším. Keď prestal sprudka som vydýchla. Bozkával ma na ramenách a pomaly kúsok po kúsku mi posúval ramienka letných šiat až kým mi nespadli úplne. Perami sa mi prisal na pokožku hrdla, jazykom prechádzal po kľúčnej kosti smerom k prsiam, ktoré láskal rukami. Sťažka som sa nadýchla. Cítila som to vzrušenie, ktoré sa mi šírilo ako vlnenie celým telom, horúčava ma pohltila a rozvibrovala všetky moje svaly. Podarilo sa mi vyzliecť mu košeľu a stiahnuť ho na seba. Rukami som mu prechádzala po chrbte a keď som chcela pokračovať, ozvalo sa klopanie. Stuhla som a okamžite sa mi v hlave rozjasnilo. Náhla vášeň bola preč a ja som mohla triezvo premýšľať.
,,Dočerta.“ Zahromžil Patrick.
,,Minútku.“ Zakričal a narýchlo si obliekol košeľu, kým ja som si napravia ramienka šiat a usadila sa na pohovku. Ešte stále som zhlboka dýchala a snažila sa upokojiť.
,,Preboha, takmer som dovolila aby to zašlo ďalej. Ako som mohla byť taká nezodpovedná.?“ Karhala som sa v duchu, kým Patrik podpisoval nejaké papiere. Len čo všetko vybavil zamkol za sebou dvere. Podišiel ku mne a sadol si vedľa mňa. Okamžite som vyskočila a kráčala som k dverám. Rozhodne som krútila hlavou a opakovala som, že to bola chyba.
,,Daj mi šancu dokázať ti, že patríme k sebe.“ Nedal si povedať. Zahnal ma do rohu, nemala som kam ujsť. Pomaly sa ku mne skláňal a ja som ako paralyzovaná nedokázala nič urobiť. Opäť ma zalialo teplo. V ten moment sa ozval hlások slabý ako ozvena, no ja som to pripisovala preludu fantázie.
,,Nebráň sa tomu, je možné, že ja ty k nemu ešte stále niečo cítiš.“ kričal na mňa. V posledných chvíľach kedy sa ku mne blížili Patrickove pery som zvádzala vnútorný boj sama so sebou. Rozum mi logicky hovoril, že je to choré a zlé no ten malý drzý a totálne pomätený hlas výskal samou radosťou, keď ma nežne pobozkal. Lenže neprestal hneď ako som čakala namiesto toho si ma privinul k svojmu telu a rukami ma hladil po chrbte. Neviem, či to bola reakcia na to, čo mi povedal, alebo len skrat, keďže som už dlho bola bez muža, ale odrazu som ho znovu objala a opätovala mu jeho bozky. Obaja sme sa nechali unášať príjemnými pocitmi spoločnej blízkosti až kým sme spoločne nedosiahli vrchol. Keď som sa mlčky obliekala došlo mi, že som ublížila svoje priateľke, keď som dovolila by sa toto stalo. Odrazu ma zozadu objali mocné ruky a na krku som pocítila Patrikove pery. Bozkával ma nežne a odovzdane, kým ja som sa cítila ako najväčšia špina na svete. Keď prestal, díval sa na mňa akoby ma videl po prvý raz v živote, kým na mňa doľahol pocit viny.
,,Preboha, toto sa už nikdy nesmie zopakovať.“ hlesla som uplakaným hlasom.
,,Bolo to očarujúce.“ Nadšene prehodil.
,,Nie! Bolo to nesprávne a neospravedlniteľné.“ vykríkla som. Videla som ako ho to ranilo a nechcela som ho sklamať, ale musel pochopiť, že medzi ním a mnou je len priateľský vzťah a nič viac.
,,Pat, pozri ty vieš, že ja som ťa ľúbila. Uznávam, že to bolo nádherne, ale už sa to nebude opakovať. Ty máš predsa pri sebe ženu, ktorá ťa robí šťastným a ak o svojich citoch k nej teraz pochybuješ tak len preto, že si nervózny a vystresovaný. Je to normálne. Zabudnime na túto chvíľu, tvárme sa akoby sa to nestalo a neprikladajme jej význam, ktorý nemá.“
,,Ty ku mne nič necítiš však?“ spýtal sa a znelo to obviňujúco.
,,Prepáč.“ To bolo všetko na čo som sa zmohla.
Zložil si ruky do dlaní a potichu zastonal, kým ja som potichu opustila jeho kanceláriu a náhlivo sa pobrala preč.

Magická sila prírody.

Je jeden z tých nádherných letných večerov, ktoré sú priam stvorené na chvíle strávené s niekým koho milujeme.
Teplý vánok mi jemne hladí tvár a čechrá vlasy. Kráčam lesom vychutnávajúc si pokoj, ktorý ma zasiahol.
Odrazu sa predo mnou vynára lúka s množstvom rozvinutých kvetov a bylín, ktorých vôňu cítim každým nádychom. Ich opojná zmes a výsledná vôňa, ktorú vyčarili, si ma celkom podmaňuje.
Nedá mi neusmiať sa. Na chvíľu sa zastavím, hľadajúc tiché príjemné miesto, kam sa skryjem pred horúčavou a kde sa môžem ponoriť do svojich myšlienok.
Akoby zázrakom mi padne do oka veľký, starý dub, ktorý sa pyšne týči uprostred lúky.
Poskytuje mi útočisko pred horúčavou.
Všimla som si, že na strome sú vyryté mená mnohých dvojíc, či vyznania lásky. Rukou som sa dotkla vyrytej časti jedného mena. Zatvorila som oči a predstavovala som si mladé, zamilované dievča ako nožíkom či iným ostrým predmetom vyrýva do kôry meno svojej lásky. Musela som sa nad tým pousmiať. Okamžite som cítila , že ten strom má v sebe čaro. Sadla som si a v duchu som premýšľala nad tým, koľko ľudí sa tu zišlo. Je to nádherné romantické miesto. Ktovie koľko parterov sa tu zasnúbilo, alebo si vyznalo svoju lásku. Na okamih som si priala aby ten strom mohol rozprávať. Zvedavosť vo mne horela ako lačný, neutíchajúci oheň. Moja myseľ horúčkovito pracovala a fantázii som popustila uzdu natoľko, že sa mi pred očami vynáral jeden obraz za druhým.
Láska je fascinujúca. Je to niečo neopísateľné a krehké jediné slovo alebo gesto môže vyvolať neutíšiteľný pocit šťastia a radosti no zároveň aj trápenia a bolesti. V čom ale tkvie tajomstvo lásky? Je skryté v očiach. Jeden pohľad dokáže povedať viac ako tisíce slov. Stačí sa zadívať druhému do očí. Je to v spôsobe, akým sa dívame jeden na druhého, akým si dávame najavo čo jeden pre druhého znamenáme. Láska to sú činy a gestá, ktoré robíme nevedome a celkom mimovoľne. Úsmev, rýchly tlkot srdca, zrýchlený dych, horúčava, pocit, akoby sme mali v bruchu kŕdeľ motýľov...

Očami so zablúdila k nebu. Nadšená som pozorovala tú zmes rôznych pestrých farieb, ktoré vznikli pri západe slnka a vytvorili ten nádherný obraz. Premýšľala som, ktorá časť dňa je najkrajšia, no nevedela som sa rozhodnúť, pretože každá časť má niečo do seba a niečím ma priťahuje. Pri východe slnko svojimi lúčmi pohladí každý jeden kút a zaleje ho svetlom, cez deň, keď je vysoko na oblohe poskytujú nám tiene stromov chladné útočisko, podvečer, keď sa slnko chýli k obzoru sfarbí nebo teplými farbami, ktoré potešia moje srdce a večer, keď je všade tma a všetko dostáva nový nádych vyjdú hviezdy, ktoré svojím svetlom vyčaria na nebi niečo nádherné. Keby som mala sklon k maľovaniu iste by som to ihneď chcela zachytiť.
Sedím v tichosti vychutnávam krásu prírody a uvedomujem si ako veľmi sa svet ponáhľa. Tým, že sa ľudia neustále za niečím naháňajú či už ide o kariérny rast alebo večné nakupovanie mladých a naivných paničiek až po ženy, ktoré sa starajú o domácnosť. Ak chceme v život niečo dosiahnuť musíme na sebe pracovať, lenže sami seba okrádame o to, čo všetko nám môže ponúknuť príroda. Svojou silou omladí našu myseľ a dodá nový príval energie. Dnes už len málokto dokáže vnímať krásu okolia. Diskotéky, a zábava, hry dnes vládnu svetu.
Ja som od narodenia iná. Klasické veci mladých teenagerov ma nikdy nelákali. Možno práve preto na mňa táto chvíľa priam magicky pôsobí. Tu na tomto mieste, ktoré dýcha a vyžaruje zvláštnu silu zabúdam na všetky trápenia, starosti, úlohy bežného života. Cítim ako mojím telom prúdi príval energie. Novej a dobrej, ktorá mi dodáva úžasnú silu. Priam ako by mi príroda vravela, že všetko zvládnem len musím zabojovať.
Len veľmi ťažko som opúšťala to krásne miesto uvedomujúc si že zajtra sa môj kolotoč povinností začne nanovo.