Sedím za svojím pracovným stolom a ladím si mikroskop v ktorom mám pripravenú vzorku.
So záujmom si preostujem skrutkou kým sa mi naskytne obraz. Priam šokovna sledujem malé pohyblivé organizmi, ako sa mihocú zo strany na stranu. Pre mňa ako laborantku to nie je nič nové, že sa denodenne s nimi stretávam .
Baktérie. Pri tomto slove si každý, (alebo ľudia ktorý nemajú ani šajnu o medicíne) ihneď vybaví reklamu na rôzne dezinfekčné prostriedky, ktoré majú ich výskytu v našej domácnosti zabrániť. Len málokto si ale uvedomuje že baktérie (niektoré druhy) sú neodmyslitelné a dôležité pre správne pochody v ľudskom organizme a to nemyslím teraz tie, ktoré bývajú propagované v mliečnych výrobkoch jako sú jogurty, nápoje, mlieka , syry… .
Sú bežnou flóru na našej koži, slizniciach ..a bez nich nastávajú komplikácie. Na druhej strane ak sa premnožia a máme ich nadbytok vedie to k prejavu na našom zdravotnom stave = ochorenie.
Od kedy som si vybrala povolanie (a ja viem prečo som si ho vybrala), ktoré ma bude sprevádzať životom, sa denne stretám s ľudmi , ktorý majú rôzne zdravotné problémy. Je úplne jedno či ľahších alebo ťažšiích rozmerov. Sú pacienti, na ktorých pri prvom pohľade nie je nič, čo by naznačovalo,aký je ich súčastný zdravotný stav vážny. Zatiaľ čo by ste povedali, že mu nič nie je v tele mu kraluje smrtiaci vírus, či iné ochorenie spôsobujúce zlyhanie životne dôležitých orgánov. Nie som lekárka aby som poznala všetky možné ochorenia ktoré pre člověka končia smrťou, no viem že je ich viac než dosť.
Čo ma však privádza do šialenstva a vháňa mi slzy do tváre je pohľad na trpiacich ľudí. Vždy, keď vidím malé dieťa s vážnym ochorením ako sa tisne do maminho náručia, začnú ma v očiach páliť slzy. Strašne sa hnevám na bezmocnost a skutočnosť že nie proti všetkým ochoreniam je liek. Je to sklučujúci pocit vedieť že ten drobček na ktorého ste sa usmiali po ceste za svojími povinnosťami je vážne chorý a jeho jedninou nádejou je, že niekto skúsený, vzdelaný, inteligentný a spochpný nádjde liek na jeho bôl.
Je to strašný zvuk počuť plač malého dieťaťa ako kričí od bolesti, pričom jeho život sa ešte ani poriadne nezačal. Koľko mladých ľudí zomrie skôr, kým stihne spoznať krásy, ktoré ponúka život.
Je to bezohľadné od nás zdravých, že si nevšímame viac ľudí okolo seba a nepodáme pomocnú ruku tím, ktorý to najviac potrebujú.
Prečo je to tak? Prečo kým sme zdravý a žijeme si svoj ,,šťastný a pokojný“ život nemyslíme viac na tých, pre ktorých je každý nový deň ťažkým bojom o prežitie?
Iste každý sa ohradí tým, že ani na nich by ostatní nemysleli. Áno je to pravda čoraz viac ľudí je sebeckých a hrabe pre seba a ide za svojím aj cez mŕtvoly.
Jedno však viem. Aj my raz zostarneme a ak jestvuje spravodlivosť , a je všetko vopred dané, ani nám sa nevyhnú (ak sa im nevyhneme iným spôsobom), ochorenia a nemusia byť DEDIČNÉ, možno budeme aj my v nádeji upierať oči k tým, čo majú možnosť nám pomôcť.
Budeme mlčky prosiť o to aby k nám vystreli ruku a povzbudili nás slovami, či úsmevom a dali nádej, že všetko dobre dopadne… A budeme radi ak sa nám vobec budú venovat nehovoriac o tom, že budeme nadšení keď nám oznámia: Že nádju liek na naše trápenia, že majú v zásobe dostatok krvných preparátov pre životne dôležité transfúzie, že operácia ktorá nám, alebo našim blízkym môže zachrániť život sa vykonáva aj u nás a máme na ne skvelý tím lekárov.
Nečakajme však to príde samo. Skúsme sa vzchopiť a urobiť niečo čo môže zachrániť ľudský život. Dá sa to mnohými spôsobmi.
Pevne verím, že keď sa zamyslíme nájdeme spôsob ako pomôcť.
Napokon nikdy nevieme či raz nebudeme v rovnakej situácii my, alebo dokonca naše deti, či blízky. A ruku na srdce nemohli by sme sa len tak nečine prizearť jako zomierajú pre našimi očami. Tak urobme niečo, kým nie je neskoro ….
PS:Obrázky sú stiahnuté z ineternetu nakolko svoju fotku pri mikroskope ešte nemááám :)) ale myslím že to nie je podstatou článku :)
