Je jeden z tých nádherných letných večerov, ktoré sú priam stvorené na chvíle strávené s niekým koho milujeme.
Teplý vánok mi jemne hladí tvár a čechrá vlasy. Kráčam lesom vychutnávajúc si pokoj, ktorý ma zasiahol.
Odrazu sa predo mnou vynára lúka s množstvom rozvinutých kvetov a bylín, ktorých vôňu cítim každým nádychom. Ich opojná zmes a výsledná vôňa, ktorú vyčarili, si ma celkom podmaňuje.
Nedá mi neusmiať sa. Na chvíľu sa zastavím, hľadajúc tiché príjemné miesto, kam sa skryjem pred horúčavou a kde sa môžem ponoriť do svojich myšlienok.
Akoby zázrakom mi padne do oka veľký, starý dub, ktorý sa pyšne týči uprostred lúky.
Poskytuje mi útočisko pred horúčavou.
Všimla som si, že na strome sú vyryté mená mnohých dvojíc, či vyznania lásky. Rukou som sa dotkla vyrytej časti jedného mena. Zatvorila som oči a predstavovala som si mladé, zamilované dievča ako nožíkom či iným ostrým predmetom vyrýva do kôry meno svojej lásky. Musela som sa nad tým pousmiať. Okamžite som cítila , že ten strom má v sebe čaro. Sadla som si a v duchu som premýšľala nad tým, koľko ľudí sa tu zišlo. Je to nádherné romantické miesto. Ktovie koľko parterov sa tu zasnúbilo, alebo si vyznalo svoju lásku. Na okamih som si priala aby ten strom mohol rozprávať. Zvedavosť vo mne horela ako lačný, neutíchajúci oheň. Moja myseľ horúčkovito pracovala a fantázii som popustila uzdu natoľko, že sa mi pred očami vynáral jeden obraz za druhým.
Láska je fascinujúca. Je to niečo neopísateľné a krehké jediné slovo alebo gesto môže vyvolať neutíšiteľný pocit šťastia a radosti no zároveň aj trápenia a bolesti. V čom ale tkvie tajomstvo lásky? Je skryté v očiach. Jeden pohľad dokáže povedať viac ako tisíce slov. Stačí sa zadívať druhému do očí. Je to v spôsobe, akým sa dívame jeden na druhého, akým si dávame najavo čo jeden pre druhého znamenáme. Láska to sú činy a gestá, ktoré robíme nevedome a celkom mimovoľne. Úsmev, rýchly tlkot srdca, zrýchlený dych, horúčava, pocit, akoby sme mali v bruchu kŕdeľ motýľov...
Očami so zablúdila k nebu. Nadšená som pozorovala tú zmes rôznych pestrých farieb, ktoré vznikli pri západe slnka a vytvorili ten nádherný obraz. Premýšľala som, ktorá časť dňa je najkrajšia, no nevedela som sa rozhodnúť, pretože každá časť má niečo do seba a niečím ma priťahuje. Pri východe slnko svojimi lúčmi pohladí každý jeden kút a zaleje ho svetlom, cez deň, keď je vysoko na oblohe poskytujú nám tiene stromov chladné útočisko, podvečer, keď sa slnko chýli k obzoru sfarbí nebo teplými farbami, ktoré potešia moje srdce a večer, keď je všade tma a všetko dostáva nový nádych vyjdú hviezdy, ktoré svojím svetlom vyčaria na nebi niečo nádherné. Keby som mala sklon k maľovaniu iste by som to ihneď chcela zachytiť.
Sedím v tichosti vychutnávam krásu prírody a uvedomujem si ako veľmi sa svet ponáhľa. Tým, že sa ľudia neustále za niečím naháňajú či už ide o kariérny rast alebo večné nakupovanie mladých a naivných paničiek až po ženy, ktoré sa starajú o domácnosť. Ak chceme v život niečo dosiahnuť musíme na sebe pracovať, lenže sami seba okrádame o to, čo všetko nám môže ponúknuť príroda. Svojou silou omladí našu myseľ a dodá nový príval energie. Dnes už len málokto dokáže vnímať krásu okolia. Diskotéky, a zábava, hry dnes vládnu svetu.
Ja som od narodenia iná. Klasické veci mladých teenagerov ma nikdy nelákali. Možno práve preto na mňa táto chvíľa priam magicky pôsobí. Tu na tomto mieste, ktoré dýcha a vyžaruje zvláštnu silu zabúdam na všetky trápenia, starosti, úlohy bežného života. Cítim ako mojím telom prúdi príval energie. Novej a dobrej, ktorá mi dodáva úžasnú silu. Priam ako by mi príroda vravela, že všetko zvládnem len musím zabojovať.
Len veľmi ťažko som opúšťala to krásne miesto uvedomujúc si že zajtra sa môj kolotoč povinností začne nanovo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára