sobota 25. júla 2009

Dobrý priatel = anjel :D

Raz mi niekto povedal, že rozum a srdce su ako presýpacie hodiny, ked sa jedno naplní, druhé vyprázdni…

Mal pravdu. Ak totiž príliš premýšlame, uniká nám to krásne co by sme mali prežívat. Život je nevyspytatelný a okamihy, ktoré ponúka sú neopakovatelné…
Každý nový den so sebou prináša radost, šťastie, krásne chvíle strávené s rodinou, priatelmi, či milovanou osobou, no prináša aj bolest, smútok a trápenia .
Vždy máme vedla seba ludí, ktorý za nami stoja nech sa deje čokolvek, o to bolestenjšie je, že vieme, že sú pri nás aj taký, ktorí nas bez mihnutia oka zradia, ludí ktorý nie su ochotní zdielat spolu s nami naše trápenia, bolesti ale aj radosti. O to vacsie stastie máme, ak mame priatelov, na ktorých sa možeme plne spolahnúť.


Ale nájst takého priatela nie je vobec jednoduché. Nikdy nevieme odhadnut, ci sa ten clovek len nepretvaruje , či nám ukazuje ozajstnú tvár…
Na každého z nás prídu chvíle keď potrebuje byt sám, popremýšlat a prehodnotit doterajsie konanie.
Udalosti posedných dní, týždnov, mesiacov ma prinútili hlbko sa zamysliet . Nielenže som sama musela predýchat stratu osoby, ktoru som povazovala akoby za svoju sestru a jej zrada ma bolela.Ved s niekym, s kým sa poznáte takmer celý život sa nedá rozluciť bez mihnutia oka :(.

Trvalo mi to dlho a ešte stále ma to trápi a premýšlam, či som neurobila predsa len chybu a nemala som sa viac snažit dat nás vztah do poriadku. Keby pri mne vtedy nestála jedna skvélá osobka, neviem ako by to dopadlo.
No zistila som, že som dostala novú a možno lepšiu šancu. Len málokdy sa nájde človek, s ktorým máte tak vela společného, až to vyzerá neuveritelne. Naraz Vás napadne to isté, máte podobné záujmy ,radi rovnake veci… . Ja som takú osobku nasla, a som jej velmi rada. Ukázalo sa, že je to človek s dobrým srdcom a to si ja cením.

Možem povedat, že nemám vela priatelov ale tí, ktorých mám su neodmyslitelnou súčastou mojho života, v ktorom majú svoje miesto. Vždy, keď s nimi dlhší čas nie som je mi za nimi smutno a teším sa na ich vysmiate tváre a spoločne strávené chvíle.
Priatelia dávajú našim životom osobné čaro, novú energiu a pocit, že nie sme sami.
Nie nadarmo sa hovorí, že priatelia sú jako anjeli, ktorý nás zachytia, ak naše krídla zabudnú lietať…




Som tu a prídem hneď ako povieš že ma potrebuješ,
Keď uvidím že trápiš sa ja svoje krídla roztiahnem.
Osuším ti slzy v očiach ,až kým znovu neožiješ,
Nech je noc alebo den, ja pri tebe zostanem.

Počkám kým povieš že lepšie sa cítiš, že opat skusiš život žit.
Že nabral/a si nové sily a s problémom chceš si poradit.
Nemaj strach že znovu spadneš ja budem vždy v pozadí,
budem stražit tvoje šťastie, a nikdy ta nezradím.
Budem stážit tvoje kroky, a držat stráž kym budeš spat,
Kým som tu tak postaram sa, že všetko zle ta bude obchádzat.

Život je tažký a každý zvádza krutý boj, no nezabudaj, že ja som s tebou, pri tebe a len tvoj.

sobota 14. februára 2009

Sviatok zaľúbených, neodmysliteľná tradícia alebo ťah šikovných obchodníkov????


,,O pár dní to vypukne,“ touto vetou som začala dnešnú konverzáciu s mojou kamarátkou pri rannej káve. Chvíľku na mňa hľadela a snažila sa prísť čo tým myslím a potom sa jej rozsvietilo.
S chuti sme sa zasmiali a pokračovali sme vo výmene názorov.
Ona tvrdila, že tento sviatok je opodstatnený a je neodmysliteľnou súčasťou v jej živote. Vraj si nevie predstaviť že by ho s priateľom ,,neslávili“.
Keď som sa jej spýtala čo je podľa nej podstatou toho ,,sviatku“, zostala chvíľu ticho sedieť a potom zamyslene dodala:
,, No predsa to, že môžeš byť s tým, koho miluješ, môžeš ho potešiť darčekom, ktorý mu napovie čo k nemu cítiš, že ti na ňom záleží a že chceš byť s ním.“
Potom mi nadšene začala vykladať čím prekvapí priateľa alebo čo mu pri danej príležitosti kúpi.
Priznám sa, že jej rozprávanie ma zaujalo a musela som sa hlbšie zamyslieť nad zmyslom toho sviatku – nesviatku.

Celý deň mi to nedalo pokoj a dospela som k záveru, že Valentín má svoje čaro, len ho mnohí ľudia vôbec nevedia nájsť.

Na druhý deň som kamarátke zreferovala svoj záver:
,, Predstava, že by som mala nabehnúť do obchodu a nakúpiť čokolády v tvare srdiečok, či iné lákavo vyzerajúce a na valentínsku nôtu ladiace darčeky, ma len utvrdzuje v názore že tento sviatok, ako aj všetky iné si užívajú hlavne obchodníci, ktorý zarábajú na ľudskej hlúposti.
Veď ak mám niekoho, kto je pre mňa dôležitý a chcem ho potešiť nepotrebujem na to 14. február, ale môžem to robiť počas celého roka.
Vždy pri každom obdarovávaní a vôbec nie je dôležité aký drahý je darček, ale ako je daný.“

,,No to je síce možné ale v dnešnej modernej a uponáhľanej dobe aj dosť praktické nemyslíš? Ako si to predstavuješ ty? Aký darček je podľa teba pre tento deň vhodný???“
Odpoveď mojej kolegyne ma zase prinútila zamyslieť sa.

,,Ako to myslíš? Veď existuje toľko spôsobov ako potešiť milujúceho človeka.“

,,Hej ako napríklad diamantový prsteň, výlet do zahraničia....?“ zasmiala sa kolegyňa.
,,Nie, peniaze nehrajú úlohu ide predsa o spôsob akým povieš: ,,milujem ťa a si pre mňa dôležitý/dôležitá “ uvediem ti zopár príkladov.“
,, Keď muž kúpi žene kvety pri príležitosti nejakého sviatku, je to od neho milé, pretože aspoň na to nezabudol, ale predstav si že tvoj priateľ príde domov vo všedný deň a prinesie ti kvety. Čo ťa napadne ako prvé?“
,,No asi to, že niečo nie je v poriadku.“

Málo ľudí je schopných vymyslieť pre svojho partnera/partnerku niečo originálne, väčšina chlapov nabehne do obchodu a kúpi niečo sladké, alebo kvety, alebo spodnú bielizeň, čím sa ich povinnosti končia.....

Ale,
Kvety nájdeme v kvetinárstvach behom celého roka, a v mnohých krásnych farbách a možných kombináciách.











Čokolády rôznych veľkostí, chutí tiež nezmiznú z predaja počas roka takže sú dostupné každému.


Dokonca aj spodná bielizeň je celoročne v predaji v tých najrôznejších módnych butikoch.......

Výnimočne malé množstvo vyvolených vie vymyslieť niečo originálne, neopozerané, niečo čo partnerovi/partnerke vyrazí dych, niečo na čo môže človek spomínať celý život. A pri tom je toľko rôznych možností len sa stačí zamyslieť. Lenže chlapi si myslia že ženy sú dnes náročne a len tak s niečím sa neuspokoja.
Technikovi, čo nám opravoval prístroj to nedalo a povedal:
,, Ženy sú nepredvídateľné a nikdy nevedia čo chcú ak muž kvety nekúpi, je zle ak ich kúpi bez dôvodne aj tak je zle. V podstate neviete čo chcete.“ dodal s úsmevom.

Vypočula som si veľa názorov ktoré boli pro aj proti spomínanému sviatku, a nakoniec som dospela k záveru, že do istej miery záleží aj na povahe človeka na jeho fantázii. Verím, že každý z nás dokáže zo seba niečo vydať aby urobil druhému radosť.

Je úplne jedno aký darček dostanete, počnúc šperkom, luxusnou spodnou bielizňou, kyticou kvetou, či pozvaním na romantickú večeru alebo čokoládové srdiečko, vo vzťahu by nemal hrať dôležitú úlohu podstatné je predsa o to čo vyjadruje. Ide predsa o to byť s človekom, ktorý je pre Vás tým pravým/tou pravou.


Nič viac a nič menej!!!!!