V živote z nás isto sa každý deň stane niečo, čo nás šokuje, alebo rozhnevá či rozosmeje. Každý nový deň so sebou prináša nové minúty plné nových okamihov, zábavy, radosti ale aj žiaľu , bolesti a sĺz.
Sĺz, ktoré sa nám po tvári kotúľajú nielen preto že sme dojatý šťastím ale aj sĺz ktoré sú plné bolesti a trápenia. Okamih, kedy sa nám podarilo niečo na čom sme tak dlho pracovali, či dokonca čakali nám vháňa slzy do očí a náš pocity vyplávajú na povrch ako loďka na pokojné more.
No stačí chvíľka nepozornosti, nesprávne volené slová alebo činy a pokojné more sa zmení na riadny hurikán citov, ktoré s nami zmietajú a slzy ktoré nám tečú po tvári sú často plné bolesti, ktorá však nenaplní len naše oči ale celú našu bytosť.Každému želám ani nikdy nemal dôvod na slzy sklamania a dúfam že následujúce slová nepokazia niekomu pekný deň...
Nedokážem teraz slovami vyjadriť ako zle sa cítim, aká som nešťastná a hnevám sa na seba že nemám odvahu k niektorým krokom.Myslela som si, že môj život sa v tomto období konečne pohol smerom k lepšiemu. Zmeny, ktoré v ňom nastali ma tešia a tešili do istej chvíle.
Verila som, že je to koniec smoly, ktorá mi sadla na plecia a odmietala sa ma pustiť. Dúfala som, že teraz sa ma pre istotu ujalo šťastie, ono roztiahne svoje krídla a dovolí mi, aby som si kúsok z neho nechala pre seba.
No mýlila som sa nestalo sa tak. Potvrdili sa mi moje obavy, ktoré ma zasiahli v plnej sile. Tak ako som sa veľmi bála niekomu zdôveriť a ukázať pre ním svoje pocity tak som dospela k záveru, že moja intuícia bola na mieste. Nepatrím k ľudom, čo sa rýchlo zoznámia, hoci sa snažím v spoločnosti vyjsť si s každým najlepšie ako sa dá. Svojim priateľom ak vôbec nejakých mám sa snažím a vždy som sa snažila pomáhať. Viem, istotne sa mi to nedarilo vždy no mám čisté svedomie a viem, že som nikomu úmyselne neublížila.
Ja som veľmi zvláštna neviem sa hádať nikdy mi to nešlo a vždy som sa stránila hádok. Radšej som sa snažila riešiť veci inak. Na mňa môže nakričať ktokoľvek ja neviem kričať na ostatných.
Často sa uzatváram do seba mám svoje problémy s ktorými bojujem aj keď nie vždy úspešne.
Nie som dokonalá a nikto nie je. Viem, že mám čo naprávať...
vyzerá to tak, že môj život je nalinajkovaný dosť nakrivo. Bláznovstvo ja viem. vždy som si totiž myslela že človek sám si tvorí život podľa svojich snov.
Ale len tí silný a bezcitný to dosiahnu tam kam si naplánujú, idú aj cez mŕtvolu a rania kohokoľvek priateľa,rodinu, kamarátov nevnímajúc.
neverím, že človek ktorí má v sebe kúsok citu by ublížil človeku a s kľudným svedomím spával a žil ako by sa nič nestalo. len človek bez kúska citu a svedomia dokáže ubližiť... Nikto ma nepresvedčí o tom, že niekto kto vyhlasuje ako miluje svoju rodinu, ako pomáha svojím priateľom, ako sa snaží správať ideálne a zodpovedne ( a ja viem, že sa tak správa) by mohol byť takí krutý.
Verím že v každom človeku sa skrýva niečo dobré. Verím dokonca aj tomu, že jedne významný deň pre mňa nebol náhodným, že sa to tak malo stať. Bolo to určené vyššími silami.
Neviem prečo ale verím tomu že sa to vysvetlí. Verím lebo mi nič iné neostáva a viera posilňuje tak preto verím a veriť budem aj naďalej... lebo nádej zomiera posledná ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára