Pravá láska sa podobá knihe. Blázon v nej listuje letmo, ale múdry človek premýšľa, pretože
vie, že ju môže čítať len raz.
ČAROVNÁ ZÁHRADA
Tak ako v tichosti ubehne deň,
Neprejde noc keď neprisní sa mi sen.
V ňom všetko je čarovné pocity či ľudia,
Ženy či deti sa v noci zlým snom nebudia.
Úsmev tu hrá na perách detí
Šťastie v tejto ríši nad hlavami všetkých letí.
Nik nevie čo je smútok, bolesť či žiaľ,
Tu každý je pri každom nik nie je sám.
Lásku tu cítiť na každom kroku,
Zjaví sa ako úsmev či slza v oku.
Nádej tu prekvitá v každom farebnom kvete
Takúto záhradu vo svete nenájdete.
Keď sa však ráno zahlási nový deň
Záhrada mizne rozplýva sa môj sen.
Precitám tvárou v tvár všednému životu.
Vo svete starostí, bolestí zúfalého šepotu.
Kde ľudia sú bezcitný ba až nesmierne krutý
Kde nikto ruku nepodá bez pocitu záruky.
Zúfalo túžim žiť v čarovnej záhrade
Bez starostí , žiaľu len v dobrej nálade....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára