Za oknami slnko krásne si svieti,
vonku si veselo šantia deti.
Zatiaľ čo v mojej duši k búrke sa schyľuje,
vnútorný hlas na mňa zlostne vykrikuje.
Trápim sa pre to, čo som Ti urobila,
hoc povedal si že ma ľúbiš, ja som ťa opustila.
Prosil si ma zo slzami v očiach, slovom láska zostaň pri mne,
teraz utápam sa v mori smútku, veľkom žiali- mojej vine.
Zbabelo som nohy na plecia vzala,
na miesto toho, aby som ťa láskou len zahŕňala.
Dnes viem, že to bol hrozný skutok,
dušu mi sužuje bolesť, hnev, v srdci mám smútok.
Vždy, keď ťa vidím šťastne sa smiať,
hovorím si pre svoj pokoj: ,,asi sa to malo stať!“
Viem, že som Ti ublížila a podlo ťa zradila,
no tvoj hnev je nič oproti láske, ktorú som zabila.
Jedného dňa, snáď dokážeš mi odpustiť,
a v ten deň sa pokúsim znovu začať žiť.
Dovtedy sa budem za svoje chyby platiť,
napokon veď ja už nemám čo stratiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára